Príbeh o vlkovi
Les bol tichý.
Len listy sa jemne hýbali vo vetre a z diaľky bolo počuť niečo ako... mrmot.
Z húštiny vyšiel vlk – sebavedomý, ješitný, s hlavou vztýčenou tak, akoby mu celý les patril.
Zrazu sa zastaví.
Uprostred cesty sedí zajac. Nehýbe sa. Len mlčí a pozerá pred seba.
"Zajac! Čo tu robíš?" zavrčí vlk,
očakávajúc okamžitú odpoveď.
Ticho.
"Pýtam sa ťa, čo tu robíš?!" zopakuje, tentokrát hlasnejšie.
Zajac nepohol ani fúzikom.
"Zajac!" zrúkne vlk. "Ako sa opovažuješ neodpovedať?!"
Rozohní sa, zdvihne labu a šľahne po ňom.
Ozve sa tupý zvuk.
Vlk si bolestne potrie labu a s výrazom urazeného kráľa odkríva ďalej, pajdajúci na jednu nohu.
Zrazu sa spoza kríkov ozve tlmený smiech.
Dvaja jelene sa gúľajú od smiechu:
"Haha! Pozri na neho, vlk sa zas háda s kameňom!"
nie vždy nad vsetkým čo sa rozčulujeme, je tak ,ako to vidíme mi
je to ako ked mame v hlave prebiehajúcu hadku s niekym za niečo čo este nespravil no v konečnom dosledku si tým ubližime iba sami sebe. vela krtat sa zaoberame hlupostiami ktore neexistuju a su len v nšej hlave niekedy si tu istu myslenku opakujeme dookola až z nej sme vyčerpaný a posobíme ako by sa to stalo.
myšlienky tvoria našu realitu a buducnosť, tak prečo s nimi takto zaobchádzať... ano viem nieje to lahke myšlienky sa spustia niekedy ako taka lavina a my sme kopec po ktorom sa vali žerave ulomky vybuchnutej sopky, je to tažke nemysliet a este tažšie je sa sustredit len na tie dobre ktore nam vičaria usmev na tvári
lenže je tu dobra sprava myšlienky niesu nase, my ako ludia vieme podvedome zachitavat myslienky ostatnych dokonca aj myslienky zvieracich, myslienky nam chodia aj ako odpovede na nase otazky chodia nam aj ako pripomienky co mame spravit co sme neurobili, potom si veci vyčítame a mame vyčitave myslienky myšlinky z prace rodina deti kamaradi laska nenavist hnev choroba tak isto nam chodia aj mýslienky ktore nas skúšaju a tak dalej je toho naozaj vela, ale my sa vieme naučiť tieto myšlienky si vyberat mame akysi zabudovaný filter v hlave s ktorým vieme tie myšlienky filtrovat. denne nam prejde v hlave okolo 100 000 myšlienok ano je to vela ale proti tomu sa bojovat neda da sa s tým splinut ako voda (bruce lee but ako voda moj priatel ,vyborna knižka) da sa naučit a zakomponovat do života ten spominany filter my vieme tie myslienky len sledovat triedit ich a vyberat si ich, pre mna to bol velmi naročný boj a stale som na uplnom začiatku ale poviem vam že sa to da a ked to raz niekdo dokaze dokaze to hoci kto iný pretože nemam žiadne nadprirodzene schopnosti. o tomto sa budme bavit v inom članku
otec obeduva so synom pri stole a jedia polievku,na stole je nakrajany čerstvý chlieb, s polievky sa pari a rozvoniava po celej kluchyni, syn si pritiahne polievku zobere do ruky lyžicu a pleeesk otec pleskol synovy rukou poza hlavu, syn si chyti udrete miesto a hovorí a to za čo otec ! mračky sa nan ho spoza stola pozerajúc a hovorí, už ta vidim ako tu polievku ješ bez chlebu !!