Návyk a zlozvyk

plávajú si dve rybky bok po boku , a zrazu ide oproti staršia ryba. prikývne a vraví: Ránko, chalani. Aká je dnes voda ? rybky chvíľu plávajú daľej , no potom sa jedna obráti k druhej a začuduje sa, čo je dočerta, voda ?  

Voda sú zvyky , nepremyslené voľby a neviditeľné rozhodnutia, ktoré nás každodenne obklopujú - ale keď sa prizriete lepšie, jasne sa vám vynoria pred očami. Zvyk sa dá najlepšie prirovnať k vode. Voda si totiž ,, razí cestičku a postupne ju roširuje a prehlbuje. neskôr možno vyschne, no len čo sa obnoví, opäť sa valí pôvodným korytom.  teraz už viete, ako sa hľby koryto. teraz už mate silu vydať sa na plavbu.

Ak si Z chudobnej rodiny tažko sa staneš milionárom pretože tvoje zvyky a návyky sú okopírované od tvojich rodičov plus tvojou cestou ktorú si raziš od maleho veku, to neznamena ale že chudobní zomrieš no buideš to mať odosť tažšie ako ten ktorí sa narodi so zlatou ližicou v ústach. Ide o to že ak chceš budovať musiš isť postupne, musíš sa dostať von zo slučky a prenastaviť svoju mysľ, konanie a správanie začať budovať zaklady, kapital zrealizovať napád a postupne vybudovať značku, meno firmy, a to bude trvať pár rokov kým o tebe bude niekto vedieť a ak dosiahneš uroven udržiš to v tažkých časoch vyhraješ bitvu a ustali sa to a nikto ta nezniči pretože dnešna konkurencia je naozaj silná tak potom v tom možu pokračovať tvoje deti posunúť to o leverl vyšie budovať vztahy klintelu a sponzorov a tak dalej z generacie na generaciu až pokým ten podnik nebude staťč za ten milion, áno uznavam že sa to da aj skôr je to o štastí hlavne a vynaloženom úsilý a vytzrvalosti. Možno niekto dostane napad za milon a stane sa tak milionarom cez noc ako sa vraví ale ako som napísal to chce velké štastie a štastie nenajdeš pretože štastie si nás hlada tak to je, 

takže je to o tom návyku aky si vybudujeme je to o tom či z prace si lahneme zapneme pc alebo ideme do posilky alebo písať myšlienky na papier je to o tom či prekoname svoje navyky či nájdeme cestu alebo výhovorku je to velmi tažké samopzrejme ako prekoho ako som už spomenul je to o tom ake  navýky máme zaužívané  ako konáme a hlvane myslíme. 

ako chlapec som bol vždy v partiji kde bol vandalizmus alkohol a drogy aj keď  tahalo sa to so mnou spravil som si zlé navyky a zlozvyky stal som sa obetou podvedomeho jednania aj ked som si to všetko uvedomoval a snažil som sa z toho vyjsť napriek všetkým prekážkam ktore som musel zdolať napriek všetkým tým zlyhaniam ktore som musel prekonať a vyrovať sa s nimi. žil som ako obeť cítil som sa tak a rozmýšlal som tak.  dlhy, bitky, alkohol a drogy bola moja rutina a snažil som sa z toho víst ale aby som bol úprimny nebral som drogy každy deň  fajcil som a pil som velmi častro stale som prišiel domov pod obraz boži kamarati ma nosili domov, ked som nepil som fajčil trávu ked mi bolo dlho tak piatok som sa sfúkal  bolo mi zo seba zle ale bolesť ktorú som niesol bola silnejšia a tak som ju musel tlmiť tlmil som ju zlým navykom ktorý som videl u kamarátov začalo to tak že som to výskúšal raaz do mesiaca som to mal, niekedy som to nemal dva mesiace tri no jeden rok až dva som si tym prechadzal každý vikend nebolo to naštastie na dennej báze no itak pre mna toto je viac než dosť na to že mam rodinu aku mam milujúcu plnú lasky a dvôveri som napriek sa utápal v alkohole  v detstve som bol nepochpopený  často odsúdený a nepovšimnutý a to v o,ne vzbudilo pozornoisť vystrájal som a robil zle nikdy som nikomu neubližoval ale robil hluposti aby ma ostatný videli a všimli si ma bol som za každu srandu a napriek tomu že som bol smutný a den čo den som chodil do školy a ropraval si že sa zmením že už nebudem robiť hlúposti som vždy nejkú viviedol došiel som do školy a zabudol som čo som si hovoril pred par hodinami ovladlo ma to a bol som zase niekym kto chce robiť stasných druchých aby sa zabavali a smiali na mne bol som dvorný šašo maskot školy no ubližovasl som tým sebe a svojej rodine mama chodlia s plačom z rodičovskeho a zakaždým som trpel tým aký som pretože som videl moju mamu smutnú zo mňa aj napriek tomu že som nikomu neubližil maximalne zlepšil deň niekomu v škoel ale nerozumel som tomu a nadalej si to yčital a bol z toho zdepromovany a stale som mame slubil že sa zmením a dnes viem aky to malo dopad ako sa moja cesta vyvíjala a rozvíjala kde som ako konal a prečo som tak konal spozvam sa vdaka tomu že spoznávam tie  svoje strašie ja spoznavam sa  porozumievam prečo som dnes taký aky som  prečo konam ako konam a prečo rozmýšlam tak ako rozmýšlam a ked toto viem  omnoho lepšie zo sebou možem  pracovať a posuvať sa dalej aj ked to bola velmi naročna cesta dnes mam pred očami svoju cestu vidim tie zakruty a tie zle chodničky čo ma tiahli zlou cestou vidím tie príležitosti ktore boli na mojej ceste no obišiel som ich proste to jansne teraz vidím aj ked si to neviem vysvetliť ale je to tým že na sebe naozaj pracujem skumam sa pozorujem sa a chcem byť proste lepsím aj ked aj teraz mam obdobia ktore ma stiahnu potom znich výchádzam no viem že im nezabraním nemôžem s nimi bojovať pretože je to zauživaný zvyk dlhe roky som to proste JA!  a to nezmenime za mesiac ani dva ani za rok ani za tri je to dlhý proces naročný a dosť bolí no som rad za slova ktore davam zo seba von citím sa byť oslobodení a spokojný za to aky som dnes. a teraz si uvedomujem nebyť tej cesty nebol by som tu dnes v takomto nastavení ale čo viem a čo ma naplnuje je to žesom si zaužíval navýk na zdokonalovanie na sebarrealizaciu vybudoval som si program ktorý ma meni k lepšiemu krok po kroku je silnejši a poyrujem svoje navyky a su silnejšie nesiahnem po alkohole nesiahnem po trave a kokaine sa nebavim pretože to je už minulosť no som štastný a viem prečo pretože keby chcem tento navyk tento program čo som si vybudoval v sebe zmeniť musel by som dlho pracovať na jeho zničení a možno nie možno sa objaví v mojom životer prekážka ktora ma dostane na take dno že mi bude trvať aby som z neho vyšiel no verim aj v to že aj v tom dne budem mať poruke to na čom som tak usilovne pracoval a viem že príde aj taký den či zajtra o rok alebo o dvadsať budem na neho lepšie pripravený. 

SOM NA SRáVNEJ CESTE, ZLYHANIA MA ZOCELUJU, NA DNE VžDý NAJDEM CESTU VON A KED NIE POSTAVýM SI REBRíK AJ KEBY MAL BYť Z MOJICH KOSTí, VYTRVáM  NECH TO STOJI čO TO STOJí, SEBA POZNANIE JE CESTA, KED CHCEME POROZUMIEť VESMíRU NEPOCHOPIíME NIč, NO KED BUDEME CHIEť POROZUMIET SAMEMU SEBE POCHOíME CELý VESMíR