Duchovná cesta
Duchovnú cestu možeme chapať viacerími spôsobmi, ale tou hlavnou vecou je sebaobjavenie a sebarealizovanie sa, je to cesta k bohu a k naplneniu našej podstaty,NAPLNENIU POSOLSTVA , je to niečo čo nam otvrí oči a da nam tento svet zmysel ,Je to už dlha doba čo mam pocit že sem nepatrim že to neieje miesto kde sa cítim dobre a spokojný, pocit že sem nepatrim a modlitby ktore som posielal tam hore aby ma z tadialto zobrali, bolí velmi dlhú dobu nepochopene ale nikdy som to nerbal ako niečo zvlaštne vždy mi to prislo prirodzene o to prosiť, terraz ked tomu chapem tak mi aj pride pocit že pre niekoho to može byť zvlaštne a na hlavu padnuté ale ako maly som sa stale prihovaral niekomu niečomu čo som citil rozpraval sa s tím, uplne som to bral ako normalnu vec prirodzenu nikdy som sa nezamýšlal či to robia aj ostatný. v istom okamihu to prestalo a vidal som sa cestou vonkajšieho sveta,kamarati, laska, zabava matrerialne veci odtrhol som sa od toho čo bolo vždy ukryté vo mne od toho čo ma odlišovalo od ostatných ale teraz viem že to bola skúška a poviem vam ze mi prešiel nepríjemný pocit telom a začali sa mi tlct slzy do oči, tak isto ako som zažil pekne okamihy som zažil tie nezvyčajne hnusne čo mi ublížili a zanechali jazvy po tele či viditelne alebo nie, možno som ešte ani tak celkom neodpustil ale uvedomujem si že to tak malo byť a že by som si inú cestu ani nevybral pretože ako malí som vždy chcel pochopiť ludí okolo mna prečo su taky zlý prečo su taky aky su chcel som pochopiť životu tu na zemi a tak isto som chcel z celeho srdca pochopiť samemu sebe, bolo to moje prianie a pisal som si to všade kde sa dalo po cele tie roky až do dnes dnes chapem kto som ale to je iba prvá výdana hlaska z mojich úst ktora odštartovala strofu začínajucim vešom prvým odsekom a prehlbeným nadychom niečo povedať, niečo čoho sa nebojím že sa mi budu ostatný za to smiať.
vždy je to len o nás a o našom pocite o našom dychu a našom prežívaní v danom okamihu.
Je to ako kamienok ktorý je hodený do vody, všetci ho videli no každý naň zabudol . A predsa len ma príbech.
Chcem len povedať že deň je tak silný ako noc ktora nikdy nespí.Je to žu nejaký čas ku ktorému sa vraciam no stale sa mení ale vždy je rovnaký je rovnaký ako čas ktorý tam nikdy nebol a predsa ho každý vidí.